V chvíľke je úsmev úprimný,
ako je úprimný kvet k slnku
otvoriac mu svoju podstatu.
Dôkaz hĺbky poézie
premenil nám myseľ
na hada čo uštipne, no neublíži .
Úsmev je úprimný, keď jazyk mlčí.
Na chvíľku sa zastavíš,
tá milota tvojich pier
patrí do kruhu vyvolených,
kladúci dôraz na panenstvo,
čo lieči duše.
Vyčerpať ich treba pre
božstvo, pre kult hltačov hada,
čo neublíži,
aj keď uhryzne.
...ten had,
čo ma uštipol,
mi aj ublížil...
a skoro som zomrel
Dátum vloženia 29. 11. 2006 07:23Konopník
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2148
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Siux
ten koniec to tak divne narusil.. nemusel by tam byt
29. 11. 2006 22:32