Hlásky, slabiky, slová, vety,
jedovaté poľné kvety,
tŕň čo rozožiera kožu,
motlitby už nepomôžu.
tiché sparno stojí v rade
v smutnom opustenom sade,
kováč dáva možnosť vzniku,
smrť ukázala svoju pýchu.
Prevtelená v ľudskú slabosť,
most cez rieku Styx už spadol,
krv si omotala čepeľ,
keď môj život ti z ruky letel.
V duši oceľ, z teba kúsok,
roztrháme prázdne puto,
srdce rozťal ďalší meč,
po slovách vraha miznem preč.
To čo chcela duša tvoja,
milujúci sa ich boja,
viet s nenabrúseným ostrím,
na kraji sveta, čierny kostým.
A tak kričí diera v hrudi,
ostrý meč, čo ma odsúdil,
cez každý strhaný spánok
meč pripomína, "Príde ráno!"
Tvoje kruté nemé slovo
ma pozýva na rande s bohom,
je smutné, no tak to býva,
že slovo, nie zbraň smrť ukrýva!
Dátum vloženia 22. 4. 2005 12:16Daron 
Ostrie meča
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2029
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SARA17
Celkom v pohode basnicka, ale myslim, ze tu mas aj krajsie Daron...ale v pohode...
22. 4. 2005 13:52 - Ivan Hornak
Dobre to jesuper
Inac kukal som do mapy, ale cez rieku Styx ziadny most nevedie
To je blamaz, ze?
22. 4. 2005 19:09 - AcapulcoGOLD
Pekneee =) Najviac sa mi paci 1. 5. a 7. strofa =) Mas to za 1
29. 4. 2005 18:20 - Kylie17
...dobre...
9. 5. 2005 10:01 - Arwen
Páči sa mi to, mám rada takéto básne - s touto tématikou.
11. 5. 2005 20:34 - von Schwerzell
hm ponure , velmi ponure ale dobre...co uz za jedna
22. 8. 2005 17:23 - nereg. annita
lahko citatelna! pohral si sa s rymom....tema perfektna ]:-> ako vzdy....
31. 3. 2006 17:46 - SlavoK
Tak zase súhlasím s annitou, super, je to ponúre, no také sú predsa najlepšie
13. 8. 2006 10:51 - nereg. Ronaldinho
velmi velmi velmi dobreeee...kvalitne versiky aj rymy aj plynulost ujde
heh...iba jedna vyhrada...modlitby pomozu vzdy...
3. 9. 2006 10:16