Odchádzam.
Zbohom.
Nebola nuda,
ale nemám chuť sa dalej triasť
v agónii života ,
ktorá ma desí.
Prichádza neznámy.
Oblečený moderne
V ničote sľubov a márnosti čias.
Je to muž pre mňa,
Veď beriem iba
To čo prekoná pozlátku
Urovná atómy duše nech sú znova hladké
Návrat do embria.
Tak ja už fakt idem chcem len toľko ešte,
Že sa raz vrátim a tak zachovajte pre mňa,
To čo zostane z neho,
keď mu život rozdriape
ten slušný šat a tie najlepšie kúsky si supy rozdelia
supy- moji priatelia...
Dátum vloženia 27. 11. 2006 21:27smilepeace
Odkaz
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1141
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SlavoK
Mne sa to celkom aj páčilo
28. 11. 2006 10:33