spievali aleluja
a pritom dykou stinali hlavy uchylnym samovrahom,
ved to sa spravi...
klamem ked vravim,
ze sa ma to netyka
som mimo, zatial co mi zavazuju snurky v topankach
dokopy a cakaju na môj pad...
pocity su zmes dazda a snehu
padajú a plešiveju
snazia sa vymanit
clovek tak straca nit a nechce mysliet na navrat
tam kde sa nic nekonci
pavuciny nadejí ma lapili-chtivú muchu
enzymaticky ma strávi pavucik,
potom ma vyprazdni....stale som rovnaka
plna chaosu a dezorientácie
Dátum vloženia 26. 11. 2006 19:38smilepeace
chaos
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1423
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti