Basnicky.sk

Kracal pomalou a tichou chodzou
v ociach s velkou neznou slzou,
neznamy a sklamany
vo svete celkom strateny.
Kde ma ciel to nevedel
hladal nieco co stratil
no nikdy to nenasiel.
Tak kracal z tmy do biela
len na nohy sa spozliehal,
myslienky vyrili mu v hlave
nevedel co sa s nim stane.
Nenavidel vsetko co sa ho tyka
srdce mu pretala bezcitna dyka,
hladal v sebe odvahu vratit sa
spat,no citil,ze tej cesty niet.

Zrazu zastal,uz nic nehladal,
nechcel nic smiet,chcel len umriet.
Tuzil dotknut sa hviezd,nic necitit,
nic nevediet.

Posledny krat jeho oci plakali v tu
chvilu,ked chlapec skocil zo skaly.