Basnicky.sk

Idem.
Padám.
Na zem si sadám.
Chráni ma,
nevidím ho,
dvíha ma,
necítim ho.
Som sama,
ale som s ním,
so svojím anjelom úžasným.
Žijem.
Len vďaka nemu,
jemu úžasnému,
čo chráni ma,
keď lietam.
Lietam ako divá,
no on sa neskrýva,
naopak - ma objíma,
nech nie som divá,
nech sa neulietam.
Žijem.
Som vďačná,
no aj nadávam,
že ma nenechá,
keď strácam chuť
ďalej trpieť svoju púť.
Chcem občas zostať ležať na zemi,
nech sa to nemení,
chcem prevracať sa v snení,
nech ma /ne/odbremení od smri,
čo sa blíži,
aj keď má čas zostáť chvíľu stáť.
Smrť je však silná,
aj tak nevyhráš,
aj keď anjela svojho máš.
Netráp sa, anjel môj,
veď žijem, zvádzam svoj boj.
Žijem vďaka tebe,
ale život svoj.