Basnicky.sk

V jediný deň, v jedinú hodinu,
začína sa svet rútiť,
rútiť na samotnú hladinu.

Veľmi hlboko,
veľmi ďaleko...
ruže zvädli,
bojovníci padli...

Vtedy na svet prišlo dieťa,
dieťa bolesti a skázy sveta.
Utieklo už 14 rokov,
umrelo už zopár sokov...

To dieťa prináša len smútok,
bolesť, strach a zmätok.
To dieťa je skryte vo mne,
v noci i vo dne...

Cíti len žiaľ, ktorý spôsobilo,
cíti vinu, za krok v pred i vzad,
za všetko čo urobilo...
za každý svoj pád.

Prosím neodsudzujte to dievča,
ona predsa na tento svet nechcela,
prišla s pľacom a celá nesmelá.

Teraz sa vo mne schovala...
hlboko v duši,
bolesť ukryla.

Nedáva to najavo ale ja i ona to cítime,
Neskutočný strach že niekoho znova stratíme...

Každá tužíme po inom...
len v jednej predstave sme sa znovu stretli,
pre teba Martinko čokoľvek...
i života by sme sa zriekli...