Basnicky.sk

Willdy  Zobraziť/skryť lištu autora

aky to ma vsetko zmysel ?!

Prave je 18.11.2006 neskoro vecer (chvilku pred pol nocou) a prave ma nieco napadlo... nieco co by som rada chcela vediet. Su to dve otazky ta prva znie: "Kto riadi nas osud?" druha: "Ako zabranit laske?..."

Osud je vlastne slovo, ktore oznacuje zaciatok ci koniec. Sprevadza nas od narodenia az po smrt. Od prveho krocku, od prveho slova, prveho bozku, prvej lasky, stastia, smutku aj bolesti nakoniec opet ta krasna ale i smutna smrt. Niekto toto vsetko neprezije, no je jasne ze jedno mame vsetci spolocne "Zrodenie a smrt". Mozno si teraz niekto hovori, ze som hlupa ak nad tymto uvazujem, lenze by ma to vazne zaujimalo. "boh daroval dieta a satan ho zabil" ?? Kdo taku hlupost vymyslel ?? To sa najskor nikdy nedozviem. Aspon som si ista, ze raz aj ja pridem tam, kam zmizol moj kamarat.

"Ako zabranit laske?" Clovek, ktoreho poznate sotva par dni, niekolko mesiacov ci rokov sa nam zrazu zacne zjavovat vo snoch, trapit nase myslienky a my nanho zacneme cim dalej mysliet, cim dalej s nim budeme chciet byt a cim castejsie ho budeme mat, tym ho budeme viac lubit. Ale co ak viete, ze ten clovek, ktory zacina byt obdareny vasou laskou vas nechce a vy naopak jeho tiez nie, len neviete tomu zabranit - lebo ta mrcha laska to nedovoli ?!

Prave toto sa mi uz stalo niekolkokrat. Nemam ten pocit rada. Vzdy to citim, vzdy viem kedy sa mi to zacina rutit. Ten clovek pre mna po nejakej dobe zacina znamenat prilis mnoho, zacinam onho mat strach a ked si vzpomeniem co vsetko jsme zazili... je mi az do placu. Tie slzy prave znamenaju "smutok, stastie, vzajomnu doveru a nakoniec cit zvany laska..."

- Je to pekne ked niekoho mate radi, lenze ak viete, ze ten clovek vam bude ublizovat... urcite vam to je luto.

Na lasku mam len jedinu zbran... nechat sa jej podat a dufat, ze casom to prestane. Niekedy pomaha, vymysliet si k tej osobe nejaku nemilu udalost a stale si to uvedomovat. Casom ho zacnete nenavidiet... no zase to pominie.

Asi som hlupa ked nieco take robim. Mozno su to len pubertiacke kecy - ved som nedavno mala 14. Neviem co si mam mysliet. Nikdo z mojho okolia na taketo nemysli, nikdo o tom nepise... alebo ano a nedava to najavo ?! ... neviem.

Je mi luto, ze medzi nami su aj taky co si inych nevazia... a nedokazu ich aspon vnimat z tej druhej stranky... "predsa je to len clovek a je tu aby nieco dokazal" Zkusam pochopit ludi, ktorym nezalezi na ostatnich, ale iba na sebe... Stale mi to nejde... vlastne mi nejde vobec pochopit tento svet... Preco?!...
Dátum vloženia 18. 11. 2006 23:34
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2579
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre