Basnicky.sk

Nie!

Nie!Nie som už schopná ďalej predstierať,
že som šťastná s tebou a ostatných len tak stierať!
Daj mi voľnosť, bo ju potrebujem,
nie celý život tebe zasväcujem.
Práve preto, už pokoj mi daj
a rýchlo si za tou svojou utekaj.
My dvaja spolu-to je trápenie,
nielen pre teba, mňa, ale aj celé naše zázemie.
Spustili sa záclony, ako viečka na očiach,
no cez okno aj tak preniká bolestný dážď.
Dážď, ktorý je bolestný ako moja slaná slza,
steká mi po líci, ako keď prší dážď z neba.
Kvapky dažďu horké ako káva,
no moje slzy sú slané zo žiaľu, ktorým som stratila teba.
Dnes už viem, že veľkúchybu som spravila,
keď z nenazdajky som ťa k vode pustila.
Čierne rúcho zakrýva moje telo,
vôbec sa už necítim ako kedysi, tak čulo a bdelo.
Všetka pestrosť z môjho života vykypela,
ale predsa len ešte raz zažijem vzrúšo, hoci som už dospela.
Práve tu stojím v onen osudný deň,
z mosta padám, padám a moje telo spadlo na ostrý kmeň.
dátum vloženia
17. 11. 2006 16:27
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Smutné
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre