Basnicky.sk

Kedysi dávno, veľmi dávno,
no vy ste na to nezabudli,
keď v jedno krásne zimné ráno,
moje dve hviezdy odrazu pribudli.

Cítim akoby i teraz vašu nehu,
hladíte mi drobné rúčky
opatrne akoby boli zo snehu
a bojíte sa roztopiť vločky.

Srdce sa mi chveje, trepoce sa šťastím,
láska z čaše kypí a úsmev sa stáva častým.

Pozri sa mami, ja rastiem
vysoko, vysoko do neba,
stolček, ba ani stoličku mi už netreba,
doniesť ti mesiac z nočných tiem?

Schovaj tie perly, čo ti z očí padajú,
schovaj ich na samé dno truhlice,
veď som tu ja…pre mňa sa hádajú?
Navlečiem striebro na zlaté ihlice.

Budeme spolu, oci, ani dve hrdličky,
sedieť tu ticho na kraji lavičky.
Možno si nevšimnú náš smútok na tvári,
možno sa nám životná matura podarí.

Ďaleko je plávať za šťastím cez more,
bližšie je ho hľadať v svojej života komore.
Utíšte svoj žiaľ, oci, mami,
pozrite, môj život bude krásny,
zakvitnutý sedmokráskami
plný radosti a lásky…a sny?
Tie budú veru naplnené,
vyklíčia predsa z úrodnej země,
zo země, z ktorej som i ja rástla.

Poďte, pôjdeme spolu natrhať z nich kytičku
hoci len malú, celkom maličkú.
A potom opäť spolu, bez ostýchavosti
pôjdete so mnou až za bránu dospelosti?

Neboj sa mami, nastratím sa pri tej bráne,
veď vy ma už čakáte na druhej strane,
a spoločne ako dve priateľky,
vykročíme do světa, veď je nie veľký.

Podaj mi ruku, pomôž mi ďalej,
na konci tŕnistej cesty je naša alej,
odtrhnem ružu, púčik len pre teba,
odvahy, smelosti k tomu mi netreba.

Už vidím svetlo, jagavú hviezdu,
našla som šťastie, držím mu uzdu,
Nemusíš sa už báť, že spadnem z koňa,
veď mnou už prenikla života vôňa.

Črievičky zo života si obujem
a vám oci, mami, za všetko ďakujem.