Basnicky.sk

Žblnk,žblnk,
riečka spieva,
aj keď sa už stmieva,
ona ďalej žblnká.
Víri a žblnkotá,
nemá času stáť,
aj keď často myslím,
že môže zostať stáť.
Prúd vody a myšlienok
nevieš zastaviť,
čo na tom, že dávno spíš.
Oni bdejú a snáď sa i smejú
nad tebou,
nad nočnou morou,
keď spíš, či nespíš.
A ráno ťa prebúdza
nádej prenikajúca jasným svetlom,
že prúd tvojich myšlienok
konečne spí.
Nič z toho však necítiš,
aj keď na nič nemyslíš,
ron myšlienok je s tebou vždy,
či nespíš,
alebo mŕtvo spíš.