Basnicky.sk

Z ničoho nič zrodil sa,
v srdciach našich usadil sa,
nechytíš ho,
cítiš však,
ak iný ti ho dáva.
Srdcia naše smútia,
keď iní nás nútia,
vziať si ho do sŕdc.
Je to hnev,
čo ničí srdca spev,
čo drieme v srdciach mnohých,
ty zavri srdce svoje pred ním
a nevpusti ho tam,
kde Boh káže lásku mať
a hnev niekam odohnať.
Poslať ho kamsi do neznáma,
kde krása sŕdc nie je známa,
tam nech drieme v tichom neme
a nevráti sa viac.
Naplň srdce svoje láskou
a netráp sa nad otázkou,
čo s tým, keď opäť príde
a na um ti zíde,
ako ďalej - "zas s ním žiť?!"
Jednoducho naber sily
a šepni:
"odíď, prosím a ušetri mi sily!"