Basnicky.sk

Po čase, po dlhej tichej chvíli
mlčania a rozmýšlania tuhého
si svojimi slzami blízkeho
človeka stratu pripomínam v žiali.

V plači, so smútkom na bledej tvári
ešte stále cítim vrelé spomienky
pevného puta priateľstva, lásky.
Pamiatka, ktorá mi v srdci nezhorí,

na ktorú sa zabudnúť nemôže,
pretože sa to jednoducho nedá.
Smiešny osud svoje nitky spriada
a moje trúchliace ja verše viaže

slanými kvapkami tečúcimi
riekou žitia do jedného príbehu.
Kto vie? Akú som už prešiel dráhu,
kedy sa stretnem s ľuďmi potrebnými?

Po čase, po dlhej tichej chvíli
si schválne pomaly uvedomujem
počet osôb, ktorích dnes ľúbiť smiem.
Spomínať minulosť niekedy bolí.