Zazrela som padať hviezdu..
Bola posledná..
Bežala som k nej
a vzala ju do dlane...
Jej jas už zanikal...
Ani moje nemé prosby
nepomáhali...
Pritisla som ju k svojim perám
a zmáčala horúcimi slzami...
Nechcem sa lúčiť,
ale viem,
že jej žiaru potrebujú
i iní...
Jediným šmahom ruky
som ju vrátila na oblohu...
Nebudem za ňou smútiť...
Chcem,aby darovala
i niekomu inému to,
čo dala mne...
Zanechala mi v dlani
vypálené znamenie...
v mysli nežnú spomienku...
v srdci nádej na nový začiatok...
Dátum vloženia 23. 10. 2006 19:00Danielik
Hviezda
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1045
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Danielik (napísal autor básne)
Takto sa mihol mojim životom jeden super človek...ešte stále v ňom je a ja som tomu veľmi rada...veľmi si vážim jeho priateľstvo a preto som mu napísala túto "báseň"...
Vážte si svojich priateľov,lebo tých ozajstných je veľmi veľmi málo...ja už to viem...
23. 10. 2006 19:04 - SlavoK
Pekná báseň - a máš pravdu. Priateľstvo je ako ozajstný poklad, niekedy mám pocit, že sú to oni, pre ktorých som ešte stále tu. Nieje ich veľa, ale sú to najcennejšie, čo mám.
24. 10. 2006 19:01 - nereg. kvetinka
priateľ je to najcennejšie čo človek má.ked ti láska odýde on tu vždy bude aspoň ten ozajstný...ved ty vieš ako to myslím že moja...super...ako všetky
24. 10. 2006 20:27 - Nika5
Veľmi pekná básnička. Mám rada takéto básne, lebo majú zmysel. Myslím že tou hviezdou sú všetci naši priatelia. Zanechajú nám stopy v srdci...
26. 10. 2006 20:26