Basnicky.sk

Mesto spí,
len zopár akýchsi ľudí hlučných,
vynorilo sa z blízkeho baru.
Bdiem?
po dni plnom chvíľ krušných,
podvedomie odmieta vypnúť,
vnímam vzďaľujúcu sa vravu,
na krížnych cestách,
reality a snu...

Spln,
mesiac na vrchole slávy,
zhasínam...
Je čas vybrať smer,
už veľká som,
zbaviť sa tieňov a strašidiel,
moju loď dostať z rozbúrených vĺn,
posledná myšlienka
má tvoje meno,
usínam...

Kde blúdi moja duša?
Tápe...
Okamih smela byť šťastná,
vo viere že táto ríša,
iná jak svetská,
vo viere že tu,
duša dušu chápe,
že bolesť vezme noc,
preč do nenávratna,
že smie byť opäť chvíľku detská,
zabudnúť,
ako život skúša...