Cítim nekonečný pokoj.
Pokoj po búrke?
Keď už sú blesky hlboko,
možno v nejakej rúrke.
Necítim radosť žiadnu,
trochu nepokoj,
lebo ani bolesť riadnu
mi nedal pohľad tvoj.
Čo sa teraz stane?
Je tu také prázdno.
Viem,už sa to neodstane,
možno padnem na dno.
Cítim pokoj nekončiaci,
pred búrkou ticho...
Zrazu dotyk tvojich očí
ma chladne prepichol.
Opäť sa to búri,
pokoj a ticho tratia sa,
rúcajú sa múry,
pozostatky môjho srdca pod nimi stratia sa.
Nemôžem takto ďalej žiť,
pozerať,ako sa ničíme navzájom,
ako sa snažíš zabiť
a ja ti pomôcť nedokážem.
Dátum vloženia 17. 10. 2006 19:25FINLANDIA
búrka
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1520
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti