Pozri! Žiaľom potrhané babie leto.
Hmla chvejúca sa stonmy krúžiaceho lístia
a zem je tak chladná na dotyk.
V diaľke zvon škrtí tupým tónom prázdnota
pokrýva vrásky polámaných detí,
v návaloch trhajúc horizonty.
Neprestane.
Kým nezačne nebo krvácať (po koľký krát)
až spásonosne umrie v každodennej nočnej more.
Pssst, tichúčko.
Nastal čas vrán.
Spievajú svadobné piesne nad hrobami.
Znie to tak clivo.
Kone sa túlia v hnijúcom steble slamy
nenašli pokoj páchnucej cudzej dlane.
Nastala samota.
Dátum vloženia 13. 10. 2006 10:11kracajuca 
Uplynulé
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1999
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SlavoK
no tak dá sa
13. 10. 2006 16:16 - nereg. S
tu a tam sa vyskytlo nejake to slovicko na vyse
ale v zasade celkom stravitelne
13. 10. 2006 18:23 - kracajuca (napísal autor básne)
S. nemám rada kladné hodnotenie (od teba)
po a : klesa mi priemer ( hehe)
po b : nemozem uplatnit svoju S/M povahu a dalej s tebou komunikovat
:O))
13. 10. 2006 22:35 - von Schwerzell
no aj mne sa velmi paci...ale je tam privela slov...na to co chces povedat...vyzera to tak krasne ako mooj presyteny vianocny stromcek...
ale v celku pekne za 1
17. 10. 2006 09:53 - kracajuca (napísal autor básne)
Von.
nic som tym nechcela povedat. Ako spieva Nohavica, ludia hladaju, a niekedy nachadzaju.. no a trebars to tam ani nedam...
Tato basen je o pocite, ktory som mala a chcela ho vykreslit. Tich slov si skrtni kolko len chceš... ale to uz nebude tato basen, tamten pocit, co som momentalne mala.
17. 10. 2006 12:40