Chodím po uliciach a na Teba myslím
Premýšľam ako sa máš, čo robíš, kde si
Na moje otázky mi už nikdy neodpovieš
Vieš, že ma to bolí, viem že to chceš
Túžba po Tebe je väčšia než hrdosť
Moja láska pre Teba sa dňami mení v sprostosť
Prečo nezavoláš, nenapíšeš, je mi neznáme
No v hĺbke duše stále dúfam,že Ti dobre je...
Ráno som sa zobudila a Teba nebolo
Zrazu zmizlo všetko to čo nás dávno spájalo
Necítiť už vôňu Tvojej kolínskej, Tvojho tela
Melódia Tvojej duše v ušiach mi znela
Sĺz však tiež nebolo, nebolo na to ani sily
V tej chvíli myslela som na okamihy, keď sme spolu žili
Tie nádherné chvíle, čo si odniesol
A s nimi aj moje srdce čo si mi ukradol
Do Tvojich očí som sa rada vpíjala
Pozerala do Tvojej tváre, čo ma klamala
Tvoja láska ku mne nebola pravdivá
Moja náklonnosť voči Tebe sa razom zmenila
Vlasy mi zmáča dážď no ja na to nedbám
Nedokážem Ťa vyhnať zo svojej mysle, neustále na Teba spomínam
Prečo, keď si mi tak ublížil?
Prečo, keď si ma nikdy ozajstne neľúbil?
Dátum vloženia 11. 10. 2006 18:28miselka288 
Bolo,nebolo...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1399
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SlavoK
celkom pekné
12. 10. 2006 21:41