Náhoda nás dvoch spojila,
ale my to za osud považujeme.
Vysedávame spolu na lavičke ako zaľúbenci
a bozkávať sa chystáme,
ale ja zrazu dýchať nemôžem
a výkrik derie sa mi z úst,
no nepočuť ho...
Padám na zem
a ty hneď priskočíč ku mne.
Steká mi slza po líci.
Len z pier čítaš moje posledné slová - Ľúbim ťa, -
vtom srdce naposledy zatlčie.
Oči zavreli sa
a ja som poslednýkrát vydýchla.
Sľubovali sme si lásku až za smrť
až za tie nekonečné hranice...
a ty už o týždeň zasa s inou na lavičke vysedávaš...
Dátum vloženia 3. 10. 2006 12:23Lenuska_33
"VEČNÁ LÁSKA"
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1709
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. nuda
tak to musel byt dobry sviniar neboj sa aj ja to uz poznam.... ale taka laska je na nic ....traba zabudnut
6. 10. 2006 19:27 - Lenuska_33 (napísal autor básne)
no vieš mne osobne sa to nestalo..... ja som len napísala báseň, ktorá mi pripomína niektoré moje spolužiačky....... vyznávajú si s chalanmi nekonečnú lásku a potom ich odkopnú ako nejaké handry...... chudáci chlapci.... no aspoň v tomto.... ja som len tú báseň napísala tak akoby to robil chalan lebo keby som to písala z opačného hľadiska no neviem, to by podľa mňa vyznievalo blbo
6. 10. 2006 21:08