Ďakujem, za to, že nechal si ma stáť
v prázdnych uliciach samú.
Ďakujem, možno budem aj nadávať,
lebo neznášam ľudí, čo klamú.
Ľudí, ako Ty, čo nehľadajú budúcnosť
a žijú iba prítomnosť.
Nevieš povedať kedy máš málo a kedy dosť.
Ďakujem, za všetky dni, čo nebol si so mnou
keď som Ťa čakala.
Ďakujem za Tvoju myseľ čo bola vtedy neprítomnou,
vtedy hlavu som si lámala.
Nad tým, čo bude ďalej s nami,
mútila som si myseľ myšlienkami.
Čo táto naša láska dá mi?!
Ďakujem, za bolesť čo rozbila ma na kusy,
ako zrkadlo padne na kameň,
ďakujem, aké sladké a zradné boli Tvoje pusy,
je ťažko vedieť, že sa ich už nedotknem.
Ďakujem, lebo toto je pre mňa sila nová,
aj keď si mi ublížil.
Ďakujem Ti, aj za Tvoje zraňujúce slová,
posledný krát ĎAKUJEM, lebo týmto si ma neponížil...
Dátum vloženia 18. 4. 2005 16:20Kylie17 
Ďakujem...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2027
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Ivan Hornak
za 1 ... neni zac, rado sa stalo
18. 4. 2005 16:56 - Daron
máš jedna... a neďakuj toľko... ja sa potom červenám...
21. 4. 2005 23:13