Bolo to už dávno
a nebol to len sen.
Bolo toho málo,
chodím ako tieň...
V srdiečku mám prázdno,
chlad rozprestiera sa mi po tele...
Kedy príde ráno
s tvojou tvárou a úsmevom na pere?
Kedy budem zase sedieť vedľa teba
a pozerať ti do očí?
Znesiem ti aj modré z neba,
len nech sa to nikdy neskončí...
Keby sa dal vrátiť čas
a pohladiť ťa po tvári zas...
Úsmevom pohladiť ťa po tvári,
ktorá sa hneď rozžiari...
Jemne ťa škrabkať po tele...
Pomaličky slzy zotrieme,
zbohom dáme naveky...
Miloško,prečo si odišieľ bez rozlúčky,bez úsmevu,bez slzy?
Prečo si nás nechal trápiť sa s výčitkami svedomia?
Odišieľ si ďaľeko od nás všetkých....aj odo mňa...
Dátum vloženia 29. 9. 2006 02:06Drobček
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1718
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- D.E
naaaaaaaaaramne jednoduche na moj vkus
29. 9. 2006 19:25