Basnicky.sk

Je to prave poprve,
co ja letim v lietadle.
Pevne zvieram sedadlo,
len aby to s nami nespadlo!
Letusky nas upokojuju,
horkymi cajikmi nas dopuju.
Polku cesty mam uz zasebou,
uf, uz cem citit pevnu zem pod nohou!
Este stale letime,
zalahnute v usiach mame.
Zrazu prehovori kapitan,
zevraj priputat sa znovu mam.
Hura! Pristavame!...
..ale? co to? NIE!
To len silnou Turbulenciou prelietame.
Ta to riadne roztocila,
juj! nemala som vypit tolko piva!
O chvilu je vsetko OK,
z okna vidim kusok hladiny morskej.
Tunis sa na nas uzgrna,
spinou nas vsak privita!
Letisko je sice ciste,
no okolie dost hnusne.
Arabi na nas zuby ceria,
och boze!
snad nas od vzrusenia cele nezjedia!
Uz si to smerujeme do hotela,
od klimy v buse som tusim prechladla.
No to teplo co je vonku,
raz dva vylieci moju bolku.
Hotelove bungalovy paradis,
rozopinaju pred nami svoj zips.
V nutri nas hned privitali,
zelenym drinkom otravit nas chceli.
Tak sme radsej nepili,
do izieb sa nahlili.
Izbu mame peknucku,
ale nevidim tu zastrcku!
Konecne sme zaspali
a cerstvych sil nabrali!