Basnicky.sk

Marne sa plizi k dolinam dobry brat,
Ked nadej a stastie do temna hlbin pada
A posledna prosba- tu nadej mi vrat!
Diabol ti v zrkadle poklonu sklada.

Posledne pierko na kopu zhorenych pada,
Snad nenastane daky zvrat,
Dufam, ze zhori ako po jede od hada,
Marne sa budes seba bat.

Pred dalsim velkym sustom
Smrt na lyzicku sada,
ved, kazdy sa riadi vlastnym gustom
a kazdy seba sameho hlada.

Neboj nic, nebude dobre,
Telo ti ovanie palivy mraz,
Ved co, nieco byva dobre
A to druhe je zasa v nas.

Hodiny odbili dvanast
A ty sa nemas kam poberat.
Je to hra diablov, hra nas,
Pri zrkadle vies, ako ma mrtvola vyzerat.

Zatvaras usta, uz prehltol si susto,
Nie z jedla, z teba plynie smrad,
Skus umrely zabit, skus, este skus to!
No uz asi nemas sa s kym hrat.

A slova basni do prazdna padaju,
Uz ich nema kto pocuvat,
Ludia dalej v diablovi slobodu hladaju,
Ucia sa jeho hlasu nacuvat.

A Boh sam sedi v kute svojej siene,
Sklamany, s batolatom v naruci,
Hoc my z neho kazdy den jeme,
Z hrdla nam po pade sam diabol zazvuci.

A ozvena je prevelika,
Keby on mohol, trhal by si vlasy,
Tazko polika,
Kolko je zla, ked tolko do nas vlozil krasy.

Batola malicke na zem sa postavi,
Uciti bolest
A az sil sa mu dostavi,
Posoti velkeho otca, ze k nam dolez.

Marne pada nadej k nasim dusiam,
To co je citelne necitime,
Len hmatatelne bezi k nasim usiam,
A vo vodnej hladine len seba vidime.

To je koniec nasim dusiam,
Tusil to jeden, druhy i treti,
Ak raz pride niekto, ten, v ktoreho dufam,
Mozno pozbiera tieto nestastne umrele deti.