kracajuca 
(ne)milovanie
„Máš oči starej ženy.“
Povedal po 5 minútach, keď konečne sklopil zrak k šálke nedopitej kávy. Rozvíril tým paru, ktorá stúpala z toho božského nápoja a s nonšalantným pokojom sériového vraha ďalej neočakával odpoveď. Práve preto som mu odpovedala.
„Oči sú vraj obrazom duše. A tá moja už má na tisíc rokov.“
To ho zrejme vyrušilo z meditácie o možných spôsoboch zmeny úniku horúceho vzduchu a zas mi pozrel do očí.
„ Opäť veríš v Boha?“
„Hej, volám ju teraz Charlie.
„ Odkedy?“
„Od vtedy, čo som prestala veriť v ľudí.“
Pomaly dopil posledný dúšok a usmial sa zubatým úsmevom plným čierneho prášku.
„ A vo mňa veríš?“
Napadlo ma, že áno, bezpochybne áno. Samu ma to prekvapilo.
„ V teba už vôbec!“
„Ale hov.no!“
Začal si jazykom prechádzať pomedzi zubné medzery a hľadal posledné kávové zrnká. Závislák. Otočila som sa so šálkami v ruke, aby nevidel ako som sa usmiala. Náročky som išla veľmi, veľmi pomaly.
„ Fikol by som ťa.“
Pozrela som cez plece.
„ To máš vážne chuť preťahovať také staré vykopávky ako som ja?“
„ Pokiaľ majú 25 ročný zadok, tak hej. ... V najhoršom prípade zavrieš oči.“
Toto som už nevydržala a rozosmiala sa. On ma chytil za ruky a ja som sa stále smiala. Vedel to so mnou sviniar.
„Ten zadok má 24. A dnes asi nie. Mám krami.“
„Ale hov.no!“
Z nejakého dôvodu vždy vedel kedy klamem.
Potom sme sa ešte chvíľku smiali, potom sme mlčali a potom sme hrali šachy. Za tri a pol hodiny sme stihli dve partie. Raz som nechala vyhrať ja jeho a druhýkrát vyhral sám od seba.
Potom ma odniesol do postele. Dlho sme vedľa seba ležali, kým som nezačala dýchať pravidelne. V polospánku som ešte vnímala ako ma objal a pritiahol si ma bližšie .S rukou (akože náhodou) tesne pod prsiami mi do vlasov zašepkal:
„Možno to raz urobíme dievčatko. Možno keď sa budeme mať menej radi.“
A vtedy som si s hrôzou uvedomila, ako veľmi sme si podobní.
Dátum vloženia 18. 9. 2006 14:47Povedal po 5 minútach, keď konečne sklopil zrak k šálke nedopitej kávy. Rozvíril tým paru, ktorá stúpala z toho božského nápoja a s nonšalantným pokojom sériového vraha ďalej neočakával odpoveď. Práve preto som mu odpovedala.
„Oči sú vraj obrazom duše. A tá moja už má na tisíc rokov.“
To ho zrejme vyrušilo z meditácie o možných spôsoboch zmeny úniku horúceho vzduchu a zas mi pozrel do očí.
„ Opäť veríš v Boha?“
„Hej, volám ju teraz Charlie.
„ Odkedy?“
„Od vtedy, čo som prestala veriť v ľudí.“
Pomaly dopil posledný dúšok a usmial sa zubatým úsmevom plným čierneho prášku.
„ A vo mňa veríš?“
Napadlo ma, že áno, bezpochybne áno. Samu ma to prekvapilo.
„ V teba už vôbec!“
„Ale hov.no!“
Začal si jazykom prechádzať pomedzi zubné medzery a hľadal posledné kávové zrnká. Závislák. Otočila som sa so šálkami v ruke, aby nevidel ako som sa usmiala. Náročky som išla veľmi, veľmi pomaly.
„ Fikol by som ťa.“
Pozrela som cez plece.
„ To máš vážne chuť preťahovať také staré vykopávky ako som ja?“
„ Pokiaľ majú 25 ročný zadok, tak hej. ... V najhoršom prípade zavrieš oči.“
Toto som už nevydržala a rozosmiala sa. On ma chytil za ruky a ja som sa stále smiala. Vedel to so mnou sviniar.
„Ten zadok má 24. A dnes asi nie. Mám krami.“
„Ale hov.no!“
Z nejakého dôvodu vždy vedel kedy klamem.
Potom sme sa ešte chvíľku smiali, potom sme mlčali a potom sme hrali šachy. Za tri a pol hodiny sme stihli dve partie. Raz som nechala vyhrať ja jeho a druhýkrát vyhral sám od seba.
Potom ma odniesol do postele. Dlho sme vedľa seba ležali, kým som nezačala dýchať pravidelne. V polospánku som ešte vnímala ako ma objal a pritiahol si ma bližšie .S rukou (akože náhodou) tesne pod prsiami mi do vlasov zašepkal:
„Možno to raz urobíme dievčatko. Možno keď sa budeme mať menej radi.“
A vtedy som si s hrôzou uvedomila, ako veľmi sme si podobní.
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1982
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- kracajuca (napísal autor básne)
p.s.:ono je hrozne zaujímavé, že hov.no tu nemôžte napísať a fikať hej
18. 9. 2006 14:48 - kracajuca (napísal autor básne)
Možno je to tým, že fikať je nespisovné a hov.no je brané ako nadávka??!! .. A ako potom spisovne nazvete nestrávené zvyšky potravy, ktoré máte v črevách?.. Či umelci neserú ako ostatní ľudia? Prečo môžem napísať výkal (to je to čo robia zvieratá) a nemôžem napísať hov.no? Vysvetlí mi to niekto, prosím?
18. 9. 2006 15:12 - nereg. annita
heh tak toto neriesistu je vselico divne
ale co sa tyka tohto tvojho....no klobuk dole...vazne...ta myslienka...genialna
az sa mi slzy tlacia do oci
ale vazne...bo teraz som v podobnej situacii
28. 9. 2006 17:22 - nereg. S
asi trus
he
no tiez mi vadi ze je tu taka cenzura
to hovnno v texte potom posbi ako past na oko
a myslim ze vulgarizmy do literatury patria
to ze sa to tu vyhviezdickuje mi pride skoro absurdnejsie ako fakt ze basen musi mat vaic ako 200 znakov
ale k veci
poviedka mala pekny lahky styl
dobre sa citalo
co fakt si cenim
trochu samozersky poviem ze som si pri citani spomenul na niektore svoje vytvory
takze este samozerskejsie poviem
ze celkom fajn
he
inak miesto zatvarania oci by som doporucoval zhasnut
30. 9. 2006 18:09 - nereg. S
inak je zvlastne ze poviedky mas fakt jednoduche
a dokazes vytvorir relativne hutny text
30. 9. 2006 18:12 - kracajuca (napísal autor básne)
spomenul si si na svoju tvorbu?)
ale ja som tym Charliem fakt nemyslela Bukowskeho
hmm, no, k veci. Nezda sa mi ta poviedka jednoducha. Mala som ten dialog v hlave 3 dni kym som sa ho ohodlala dat na papier (a odklonit sa od poezie).. a potom som tam nahadzala este cosi medzi, co bolo pre mna dost na skodu, ale aspon to vyznelo troska pochopitelnejsie, nemam rada gycovu prozu..
ten pribeh mal skratka smolu, ze si vybral tak neskuseneho autora, mam pocit, ze to bolo nad moje sily
1. 10. 2006 19:20 - kracajuca (napísal autor básne)
annita
to vies stastie je len mrska zlata. A mat stastie na chlapa .. no brrrr..)
je to divne? no hej.. jedojalo ta to?
co viac som mohla chciet..
1. 10. 2006 19:29 - nereg. S
ja som to nemyslel v zlom tu jednoduchost
je sakra tazke napisat jednoduchu priamociaru vec
aj ked to tak nevyzera
no niektore
narazky som mal podobne
s tymi kramai o zhasnuti svetla a tak
ale ako nemyslel som to vobec v zlom
s tym charliem co pises v komente som to velmi nepochopil
ja poznam este jedneho charleiho
ale ten vystupuje za charliem s jednym pismenom navyse
a soptil vzdy ked som o nom napisal ze je teply
a ked toi vzdy popieral
ale ako vazne
keby som vedel ze suka svoj zensku v prsiplasti kt. pouziva ako nahrazku za latex
tak o nom v zivote nenapisem ze je teply
he
neviem kolko mas rokov
a kolko pises
ale myslim ze ked sa vypises bude to ok
1. 10. 2006 19:38 - kracajuca (napísal autor básne)
haha.. a ty si sa teraz precital po sebe?)
to z komentu : napisala som, ze boha volam Charlie.. myslela som si, ze si sa nasiel v tom.( a ty si sa nasiel v kramach .:O))
no, som rada, ze si nenapisal, ze ta vykradam, kopirujem, alebo podobne.. pretoze to ma vie nasrat.. a .. dnes som si pozrela tvoju tvorbu (zanechal si po sebe na portale dost reklamy..)
1. 10. 2006 21:23 - kracajuca (napísal autor básne)
viac sa mi paci tvoja poezia
1. 10. 2006 21:50 - nereg. S
necital
ucim sa na statnice
nemam cas to po sebe este citat
he
no to som pochopil ze boha tak volas
len som nepochopil ten koment
no jo
zanechal
a sa vzdy bavim
lebo niekto povie ze pisem krajsiesie basne a niekto poviedky
tych co ma nemaju radi neratam
he
2. 10. 2006 07:53 - nereg. rainbow
pačilo sa mi to
15. 10. 2006 10:26 - kracajuca (napísal autor básne)
vdaka duha
17. 10. 2006 12:36