V tvojich očiach máš obraz mojich očí a v mojich očiach mojich očí to isté zas a zas.
Státisíce mojich očí v svojich očiach máš.
Priateľ môj, spomínaš?
A kresťania by povedali,
ze sme v sebe dvojjediní.
A budhisti by povedali,
že sme blíženci, čo sa z duše rozdelili.
A my vravíme (utopení v litroch vína)
Na svete, napi sa a zmlkni!(Absurdná utópia)
Sme do svojich myslí, sŕdc a hláv a dlaní.
Na piškvôrky rozpísaní.
V tých dlaniach ponesiem ťa raneného v modrobielu diaľ.
Priateľ môj,nezúfaj!
Dátum vloženia 17. 9. 2006 19:07kracajuca
utópia
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1792
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. S
prva strofa vyslovene trpi na nadbytok slov
keby si ju preskrtala nic by sa nestalo
a zbytocne sa opakuju oci
druha strofa je celkom dobra
a az do piskvoriek je to celkom fajn
potom zasa tublatanka
18. 9. 2006 09:53 - kracajuca (napísal autor básne)
Áno? Opakujú sa mi tam oči? Kde? Ako tých očí tam bolo viac a oveľa, toto už je preškrtané .
Mám rada ľudské oči . V očiach je čosi, čo prezradí, že duša je ešte doma . A nešlo mi ani tak o oči, ako o odraz očí v očiach. No kým si oči nevyočíš a nepovieš si, že tej babe fakt šibe.Tak poviem,že to mám asi z toho Walta Whitmana, ktorého básne mi neschádzali celé tri dni z hlavy a ktorý má rád podobné hračky so slovami. Asi by som mala menej čítať, degeneruje ma to..
18. 9. 2006 14:02