Basnicky.sk

Kracal som po lese so srdcom cistym,
nikomu nepoviem naco prave myslim.
Kracal som tym lesom, tym lesom tmavym,
ak stretnem cloveka, tak ho nepozdravim.
Kracal a nasiel som stratenu budku,
opusteny zostal som tam sediet v smutku.
Sedel som v tej budke so srdcom cistym,
nikomu nepoviem naco prave myslim.
Sedel som, plakal som, pocity hrali,
ci zostat sediet, ci vysiet na konari.
Zdvihol sa a kracal po smutku dalej,
kracal som, prisiel som po hustu alej.
Za hustou alejou nadherna luka,
lahol si, nevahal a dal som si puka :)