Dažďové kvapky ryjú sa
skrz sivé mrákavy
a s tichým ťuknutím
lipnú k blatnej zemi.
A ako pustovníci belavej diaľavy
náhlia sa do objatia
svojho zrodu miesta,
kde ako opar sa vrátia zase do výšok...
Mrholí...
Smútok prší v dušiach osamelých
len výčitky sú spoločníkom ticha
a rozjímania nad biednym telom...
Monológy melanchólie...
Clivé klepotanie chladivej vody...
Ostala len trpkosť bezhraničnej prázdnoty,
čo zo vzlykov horkých vyviera
a horský prúd ohňom rozbesnený
jazví srdce ranené
sťa všetky živly sveta!
Kým v kameň nezamdlie, nešalie, nezhynie...
Spomienky minulosti bolia...
Vo víre spomienok daždivých,
tancujú dve biele telá,
zabudli - nevedia, necítia
jak pominuteľná bola dávna neha...
Dátum vloženia 17. 4. 2005 12:38lencinocka
Slzy a samota
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1607
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Ivan Hornak
Toto je pekne
18. 4. 2005 03:58 - Daron
máš fakt zaujímavé vyjadrovanie sa!
22. 4. 2005 12:58