Basnicky.sk

Cítim, že si so mnou, môj jediný,
tlmený dych tvoj ľpie mi na perách,
tvoj neprítomný duch blúdi po komnatách
tak bezútešne opustených.

Cítim – hladíš mi nehou vlasy,
sťa jarný vánok, čo šíri sladkých vôní mam
a dotykom jemným strapatí zlaté klasy.
Možno osud dovolí opäť nám:
Možno sa zase nájsť – možno sa stratiť naveky...

Neverím...
Neverím - ty si zradne neopustil,
aj keď hlucho mlčíš,
viem, že len tápaš, sníš,
viem - raz sa zobudíš!

A myseľ tvoja zas spomienkou telo udiví,
strhneš sen zo seba, čo snijú citom neživí,
šepotom sladko zaznie hlas ten hrejivý,
ožije pocit opojne márnivý!

Počkám...
A čakanie moje hraníc nepozná,
patriť navždy budem len jednému,
bozky, dotyky, vzlyky dávam túženému
a vlastníkom ich si ty, duša ľúbezná!