Basnicky.sk

Každý čaká na svoj vlak,
no nepozná dňa ani hodiny,
nadarmo sa náhli ako vták,
bo ešte sa nenarodil
a nemá ani meniny.

Lež ľudia na stanici sú stále popredu.
Oni znajú, kedy majú ísť
ako tá slečna v minisukni
a starý pán v klobúku a tvíde,
vedia svojho odchodu
s istotou, že ich vlak príde.

Ľudia na stanici sú rôzny,
malí, veľkí, s kravatou i bez,
starí, mladí sú si rovní
im plní čaše pokoj i stres.

A vždy je to vyvážené.

Tí, čo ukrytí sú v kaviarňach mesta
samé cigarety a lacná káva,
to oni sú z iného cesta,
bo nemajú odchodov tabuľu
....marná sláva.

Z nich niektorým vlak ušiel,
druhí stoja, čakajú
nevinne na ten svoj,
a chodia stále napredu.
Nuž nie nadarmo vravím,
ľudia na stanici sú stále popredu.