Ako mohla som byť taká hlúpa? A nevidieť čo ukrýva sa za tou dušou zraniteľnou...
Ako mohla som len tak jednoducho nechať ťa odísť...
Tak daleko odo mňa...
Odpusť mi...tak veľmi prosím ťa...
Ako ešte nikdy!
Odpusť...
Som opäť sama..uväznená vo vlastnom väzení...
Nevšimla som si, ako plynie čas...a čo ten dlhý rok urobil z oboch nás...
Odpusť...
Ja, chcem sa vrátiť do tých šťastných čias...
Chcem spoznávať kúsok po kúsku...teba!
Vrátim ti všetko dvakrát...
Ako mohla som si nevšimnúť ako veľmi trpíš?
Ako mohla som si nevšimnúť koľko sĺz....prelialo sa srdcom tvojim...
Ako veľmi túžiš po mne...
Odpusť...
Zmenila som sa...čas plynie...čas plynie...
Tak veľmi bojím sa...že tvoja nežná láska pomaly hynie...
Ostala som sama na ceste životom...
A ty, ostal si niekde za tým pomyselným plotom.
Odpusť...vrátim ti všetko dvakrát...zastavíme spolu čas...
Ja som tu stále pre teba...tak sa ma chyť a už ma nikdy nepusť!
Odpusť...
Dátum vloženia 6. 9. 2006 14:03Audrey
Odpusť
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1573
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- kracajuca
tak toto je zufalstvo toto.. Ja to nejdem hodnotit.. Ale dievca, hore hlavu, nedoprosuj sa.. si predsa zena! Co viac mozes byt?
6. 9. 2006 21:18