Basnicky.sk

Tvoja láska vetrom len bola,
vo vzduchu sa krásna vznášala.
Ako vánok si ma k sebe prifúkla
a zmizla tak rýchlo ako vôbec žila.

Len plný duše bôľu stal
som sa,vandrákom bez života.
Len tiché slzy mi z nej ostali,
ktoré len tento papier vypočuje.

Bola len riečka,len kvetom,
jediným bezohľadným pocitom,
pre ktorý svet sa mi malil,
pre ktorý žiť som tu večne chcel.

Túžim iba po Tebe,
zabudnúť na Teba mi je nedosiahnuteľné.
Hádka,slzy a plač to nesmiem -
prísť o Teba navždy nechcem.

Cestou života silne si ma viedla.
Život krásny si mi spravila.
Tvoja duša chránila ma pred všetkým,
za to úprimne jej budem večne vďačným

Len život bez Teba je neznesiteľný,
Boj sa stáva z neho strašný.
Neviem,vôbec neviem čo bude ďalej,
viem len prosté,že Ťa ľúbiť budem večne.

Oči si mi životom otvorila,rýchlo
padol som na tmavé skaly z oblohy krásnej.
Prosím Ťa o jediné,aby si mi pravdou
povedala,že prečo svoji byť nemôžme?

Toľko vody pretieklo,čo zaľubil
som sa,mnoho plného vzduchu som dýchal
odkedy som Ťa zbadal,ostala mi len spustošená duša,
ktorá otráveným vzduchom teraz dýcha.

Ale musím ísť ďalej,musím žiť ďalej,
bez pomyslenia na Teba to však nejde.
Mal by som začať zvádzať tuhý boj,
boj o seba samého,nikdy ho začať nechcem!

Zanechala si vo mne srdce,
ktoré milovalo všetko navôkol mňa.
Pozerám sa na modrú oblohu,v ktorej je bolesť.
Musím sa nečinne prizerať,ako mi do iných rúk odchádzaš.

Zanechala si krásnu lásku,plnú citov,
krásnych snov a krídla,ktoré už zhoreli.
Len ako vietor čakala Tvoja láska na koho si sadne,
sadla si na toho,čo má teraz zlomené srdce!