Basnicky.sk

1.
Prečo ma nenecháte ísť vlastnou cestou? Prečo mám ísť po vyšľapanej ceste od ľudí,
ktorí sú smutní, unavení, lakomí a hrdí?
Prečo ma nenecháte ísť tam,
kde rastú vysoké stromy, kde spievajú vtáci,
kde mesiac nikdy nespí a kde slnko bez prestania svieti.

Prečo tá ulica kedysi plná malých detí,
je dnes zarastená trávou, ktorú slnko spálilo dávno.

Prečo sú všetci unavení a smutní,
nadbytoční, nežiaduci a nudní.
Prečo sú všetci slepí a hluchí.

Len ty sám stojíš a čakáš.
Chceš ísť preč od týchto ľudí,
no nevieš s kým a nevieš kam.

Nevieš kde je ten, čo Ti lásku dal,
naučil Ťa milovať a smiať.
Nevieš, kde je Tvoj kamarát.

Prečo sa neustále obzeráš a nevykročíš vpred?
Prečo sa nevysmeješ osudu
a nepodáš mu s hrdosťou svoju ruku?
Prečo si nepriznáš svoju slabosť,
svoju ničotnosť,
svoje vlastné nič?
Prečo nikomu neveríš?
Rozhodol si sa nájsť deň,
ktorý pre Teba aj tak nič neznamenal.
Rozhodol si sa,
aby si nestál a nečakal...

2.
Rozhodol si sa vznešene zomierať ako druhí
každou pyšnou chvíľkou,
svojou ostrou pílkou
krájať koláč zatratenia...

Rozhodol si sa vykročiť za dúškom hriechu...

Rozhodol si sa...
robiť neplechu,
trhať krídla svetu,
prenasledovať každú vetu -
"mám Ťa rád"...

Rozhodol si sa...
hltať cudzie sny,
špiniť srdcia prachom,
ktorý nejde len tak zmyť
prúdom lacných vysvetlení,
ktoré v klame blúdia...

Rozhodol si sa...
Šliapať po krku
po pomoci hladnému spevu,
bodať duše nožom hnevu,
drviť perly nehy,
páliť šťastia brehy,
bez výčitiek lámať kosti
tak vzácnej chutnej radosti...

Rozhodol si sa...
v klietke držať slovko Láska
a jak časom poškodená páska
opakovať kruto, no s úsmevom
choré kroky za svojím priateľom,
jedovatým hadom...

3.
Povedz prečo človeče
zahalil si sa temnotou
a tasíš svoje ostré meče
proti všetkému krásnemu,
čo zapácha Ti láskou?

Kto Ťa nakazil samotou
a vzbudil v Tebe hriech?
Kto napustil Ťa zlobou,
ktorá horí v Tebe
jak žeravý plech.

Prečo prestal si dýchať,
prečo hnije všetko vôkol Teba,
Tvoje oči vidia samú skazu,
srdce pokorné nemá už chleba,
a tak víri pekelnú nákazu...

Kto zabil v Tebe lásku,
tú pre ktorú si žil,
kto spravil z Teba diablovho sluhu
a naveky Ťa uväznil
do železného kruhu?

Prečo si sa rozhodol
stvárať toto všetko?
Nikto Ti nedal zdravé návnady?
Neschopného postaviť sa
späť na vlastné nohy
zviedli Ťa pokušenia armády.

Pokušenia kradnúť iným úsmev,
ničiť, raniť, zabíjať.
Pokušenia ku ktorým si dospel,
lebo Ťa nikto nemal rád!

A teraz otrávený hriechom,
smrťou doráňaný,
pred večným spútaním
už nemáš záchrany.

4.
Kričíš popraskanými perami...
Prekliaty buď tento svet!!!
Nebo padlých anjelov...
Vpred do záhuby vpred!!!
...a obecenstvo buráca...

A pod pódiom v prvom rade… TY!
Včera človek, dnes už zviera,
Kilogramy hriechov
A podlomená viera...
...na chrbte naložená...

...ako pomsta čiernej mačky
3x opľutej,
čo stále Ti cesty kríži,
neschováš sa pri poškvrnenom kríži,
čo bez spasiteľa stojí,
ten musel padnúť v boji...
...pre pár hrdzavých klincov...

Si zlodej!
Pod krížom piješ Ježišovu krv,
Kradneš lásku ženám…
A srdcia predáš za drobné...
A za silné reči...
Nech každý na teba spomína...
Aký si bol hrdina...

Čo po nociach sa trasie,
Keď tma odhalí tvár
A postaví si múry...
Neprebúraš, nevyšplháš, neutečieš...
Nebojuj so svetom, ktorý práve zúri...

Pros o odpustenie...
Pros život nech zostane živý...
Lásku nech bude osudová
A osud nech bude láskavý...
Keď rakvu budeš kolaudovať
A farár ťa krížom popraví...