Basnicky.sk

Hradné múry

stavba majestátna, k nebu sa hrdo čnie,
osudy čo stráži, kto nám už rozpovie...
potoky sĺz zúfalých vpili chladné múry,
pod ktorými veľa ráz prostý ľud sa búril

v dobách dávnych zažíval on chvíle slávne
tisíce sviec, hudba, tanec, dámy vzácne
o tie dámy na nádvorí súboje sa viedli
a každého rytiera tie potvorky ľúbezné zviedli....

veky vekov stojí tu, pozeráme zmätene,
s úctou k tým, čo svojou krvou pokropili kamene
ohnuté chrbty, telá v prachu, upreté k nebu oči
nárek, ston, beznádej, bôľ od rán po korbáči..

ten hradný kolos pýchu aj pád ľudstvu predstavuje
vypína sa po stáročia tu...na dôkaz tyranie
že nedobytným bol vraj svojho času denne
to mladosť dievčaťa čistého zamurovaná v stene

z pyšnej stavby dýcha už len zašlej slávy jasu,
zostáva stáť, i keď nahlodal ho potajmä zub času...
opustené chladné múry na brale tom smútia
spomínajú staré časy...ľudí šlých do zabudnutia...