Basnicky.sk

Čas a stres

Vedieť tak spomaliť čas...
Čo po stáročia ženie nás
Kedysi nevedeli o hodinách nič
Než sami uplietli na seba si bič...

Tak nevinne to začalo,
...len v banke piesok.
Slnko na veži lúč svoj zlomilo...
...A už bol zmätok...

Kto vymyslel merať čas
Skoro ráno vstávať..
Do práce vždy chodiť včas,
Hodiny stále rátať

poslúchať ho musíme
no pánovi „Času“ je to málo
Ak náhodou raz zaspíme
sme v šoku...ako sa to stalo...

Čas, čas, čas...to slovko... je des!
A ruka v ruke s ním, si vykračuje stres.
Ráno svet je najkrajší, no nevieme to
Veď naháňajú nás tí dvaja, to všetko preto...

Zastavme sa a spomaľme naše kroky
Len tak predsa môžeme pri tom byť,
keď žijeme ...a užívať si svoje roky...
nie hľadieť späť, až vek nás stihne pokoriť