Basnicky.sk

Skôr než strach v srdci lásku schová
a myseľ moju dušu zničí
skôr než objaví sa cesta nová
niečí hlas z môjho vnútra kričí:

"Nenávidím vtákov
tých operených "Bohov"
čo na svet dívajú sa z výšky mrakov
kým ja vrhnutý som do väzenskej cely rohov.

"Nenávidím seba
veď ten, čo díva sa na mňa z neba
musí za ten výtvor nenávidieť seba."

Nie moje sú tie myšlienky samozvané
ktorých dňom i nocou nie je núdza.
To len pohľad cez okno "kárované"
diabla vo mne prebúdza.

A možno skutočnosť je ozaj taká
možno TO je druhá strana raja.
Čo za poznanie ma ešte čaká?
Som to ešte ja?