ten kto chcel spocitat hviezdy,
sa sam sebe teraz smeje,
ze pokusal sa o zazrak,
ktory vsak mozny nieje.
tak tazko je dotknut sa dlanou,
samotneho neba,
ja vsak uz viem to da sa,
staci sa toho nebat.
ja nesmajem sa tym,
co chceli spocitat hviezdy,
co cakaju na chladivy mraz,
co na okno vtiska kresby.
je hlupe smiat sa tym,
co veria v nemozne,
ved bez zazraku jasneho rana,
sa zobudit nemozme.
verim v kazdy div sveta,
v nadheru mliecnych drah,
i v to ze je stasie more,
a smutok len púhy prach.
dakujem ti za lasku,
ze naucil si ma ju davat,
uverit ze sny sa mi splnia,
ak budem milovat a fair play hravat.
Dátum vloženia 22. 8. 2006 16:58nicolka
vdaka za lasku
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1959
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti