Odvrhnutá svetom,
ubitá dobou,
v zabudnutí vekov.
Bez povšimnutia v samote,
myšlienkami v temnote,
jej hlavou sa kruté nápady,
pred očami menia.
Strmý útes láka,
mladú jej dušu,
možno by takto utiekla
a pre srdce našla spásu.
Smútok ju priviedol,
na koniec cesty života,
život sa jej krutý zdá,
niesť svoj kríž ďalej nezvláda.
Prestaň anjel, pochmúrne myšlienky mať
a svoj život nevzdávaj!
Príde chvíľa,
vtedy sa život bude krajším zdať,
a preto dýchať neprestaň!
Dátum vloženia 17. 8. 2006 17:36Andy 
Váhanie anjela
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1334
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SlavoK
Celé to bolo super, no tá posledná strofa to pokazila - to je len sci-fi. Pre mňa už taká chvíľa asi nepríde, tak načo tu vlastne som ach. Dávam Ti 1
18. 8. 2006 16:20