Srdiečku mám veľkú bôľ,
čo by som dala za to ,
keby si tu teraz bol.
Myslím nad tým pre
koho srdce tvoje ma biť
myslím nad tým či mi je súdené
aspoň raz v živote s tebou byť...
Či aspoň raz ťa spatrím naživo
Či sa mi oplatí bojovať tak snaživo
či tie slová ktoré mi vravíš
sú pravdivé
či tie slová nie sú len klamlivé...
ALe má zmysel klamať ma ked si len
kamarat?
Malo by zmysel len srandou hovoriť
Mám ťa rád?
Malo by zmyslel keby to bol klam
cestu hladať k tebe,
ku mne niekde tam...
tam kde sa naše pery spoja a pošepcú si
jedno lásky vyznanie,
tam kde neexistuje sklamanie?
Viem,že veľa odporcov voči nám dvom
viem,že ten deň bol pre mňa zlom
deň keď som ťa spoznala
niečo niekoho som hľadala...
a tvoja pošta mi blikala...
prečo pár mesiacov a ja závisla
každým dńom viac som bola
tvoja láska oporou mi bola
možno nebola pravdivá
ale ja som v tú lásku verila...
Kým neprišiel osudový deň
na tvoje meno padol tieň
srdce žiaľom mi za tebou pukalo
tvoje sľuby už nič neznamenali
stále len sľubovali
a klamali,no vždy len sklamali...
NIekto prišiel za ten čas čo ty si
nebol tu vtedy môj zlý čas..
oči mi otvoril srdce rozveselil
zavalil pochopenim a niecim...
čo ma pri srdci hrialo...
moje srdce na teba tažko ale,
predsa zabúdalo...
Bol to on môjho srdca šampión
ty si uz nebol ten
čo vtedy bol pre mňa slasťou
ale už bol len úplnou výpňou
niekde v prázdnych miestach...
teba to mrzieť začalo,
že moje srdce na teba
zabúdalo...
a iného radšej malo...
zrazu veľká snaha ked dostal si úder pod pás,
že on tvoj kamarát má ma rád...
zrazu prišli obavy,pochybnosti,
záchvaty šialenosti...
Jeden si moje srdce získaval
čas dhlý to bol...
zmizol potom na chvíľu
a zrazu niekto iný bol
tu..za chvíľu dobil ma
a povedal ze ľúbi ma...
Boli ste dvaja
obidvoch som rada mala,
no jeden ma sklamal tým,
že ma klamal...
ten druhý nesklamal,
len vo mne sa sklamal...
Lebo prvý znovu vyhráva
a mojej láske sa odovzdáva,
aj ked viem,že zmysel nemá
a viem,že moja láska je len nemá
viem ,že mi ju večer vyznávaš
viem,že rád iné spoznavaš
viem,že ku mne cítiš viac
no viem aj to,že
ťa neobjímem,nespatrým
v skutočnosti ani raz...
Dátum vloženia 17. 8. 2006 16:39Matka-smiechota 
Venované lakymu...
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2306
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. von Schwerzel
smiem vediet kolko mas rokov?...
mne sa zo zda prilis naivne...
rymy su gramaticke..niekedy takmer..absolutne...
ja tam vemi malo metafor obrazov..prakticky vsetko velmi priamociare a primitivne..
rytmicky tiez nie ok...
neviem...ak si ziacka ZS moze byt...
hodnotil by som optimistickou 4...
sorry ale chcela si moj nazor..
17. 8. 2006 16:48 - Matka-smiechota (napísal autor básne)
no je mi 17 heh..ale envadi aj tak ďakujem za kritiku
17. 8. 2006 16:51 - nereg. S
doprucenie
precitat si
utrpenie mladeho poeta od jozefa urbana
lebo k schwerzellovi doplnam
ze je to pridlhe
na to jak malo povies
sa to natahuje jak zuvacaka
a nudi to
17. 8. 2006 17:08