Basnicky.sk

Keď lož a pravda v jedno sa zlejú,
nevznikne hybrid, len skrivená lož,
rodičom deti potom sa smejú,
dejiny náhle kladú nám na krk nôž.

Vzhliadnime vážení skvelým zrakom,
čo bolo, malo, či mohlo byť,
závidieť slobodu chceli ste vtákom,
dnes je tu, skúsme ju po dúškoch piť.

To absurdno, čo chromou nohou,
dupalo po vás tupo, bez viny,
tam, kde lož žila ukujme stroho,
kostru pravdy, by čítať sa dali noviny.

Kade lož kráča, zloba, nesloboda,
tadiaľ kráčať budeš musieť ty,
bi sa za pravdu a tá ti silu dodá,
brániť sa tme, v tej kráčaš sťa opitý.