Basnicky.sk

Môj národ, ty, Bohom opúšťaný, vo svojej duše prázdnote,
sťaby hnoj v žumpe kypiaci, tlejúci, utápajúc sa v temnote,
ty kopa nešťastí rokmi nastrádaná, čo prapodivné,
spola zhnité tradície dodržiavaš, poriadajúc dennodenne polopitky pivné,
ty, čo páliac z balastu vlastnej neschopnosti
tak, ako i z plodov svojej práce, pijúc aj dreň z vlastných kostí,
ty, ktorému jedno je, či práca tvoja k výšinám ťa zavedie
a skúšaný filozof, súc samojediný v davoch
utkaných z vlastnej žlče, ktorým znalosť škaredie
a sláviť, či smútiť každý večer chce a vie,
postráda však hlupák naplnenie,
bo krásni moji, nie láska k ľudu pre vlastnú radosť, úžitok, či zisk nás šľachtí
šľachetne, len večný boj
pre zajtrajšok našich detí ctí toho, čo po statkoch sa pachtí.
Prebuďme prosím v dobytku a stádach lásku v krásnosť budúcich krás...!
By poznať mohli - Všetko má svoj čas!