Basnicky.sk

Som len zrnko prachu v púšti zvanej svet,
som lenivá, nadnášaná iba vetrom,
baví ma len tak si letieť
a byť zachytená lúčnym kvetom.

Rada si vymýšľam rozprávky.
Vlastne sú to túžby môjho srdca.
To srdce má dvere na dva zámky
a bez kľúčov sa nikto nedostane dovnútra.

V strede malinká truhlica s pokladom zlatým,
občas do nej nazriem.
Ale iba na chvíľku,
a potom ju radšej ihneď zavriem.

Bez úsmevu nemôžem žiť,
milujem radosť nadovšetko,
lenže v duši počujem hodiny biť:
sú obrastené smútkom
a ničia vo mne všetko.

Ako dym vznášam sa občas mimo reality,
prenesiem sa celým dňom.
Až večer zistím, že som žila z ničoty
a plačem, v okamihu, v ňom,
prebudená a sklamaná snom.

Nikedy som ako hmyz -
nepríjemná, až sa sama seba bojím,
nevládzem niesť ďalej svoj kríž,
a bez slovka na mieste stojím.

Som zvláštny človek, zvláštne zrnko,
nikedy ma bolesť ničí,
avšak počkám si, kým príde slnko
a úsmev z diaľky na mňa kričí.