Basnicky.sk

Bežiac nocou temnou, tak ponurou pre nás,
s penou na rtoch vetrí v diaľavy,
ochutnať sa chystá krvavé plody, no a vy
ste jednou z obľúbených k jedlu jeho rás.

Tu hnedý, začas sivý pes - ochranca prírodných pokladov,
je hladný, no zasýtiť sa vie i málom,
v oddychu dierach času postáva pod bralom,
ten kameň sťa samotár je, cudzinec bez dokladov.

Raz v zime, to mráz tak, ako aj nás ho páli,
a hlad preniká do tela tesákmi,
potrebu prežiť mal, jesť a piť jak my,
sám skolil obeť, čo vraha vidí v ňom, kto žiali?

A vlk len beží, v tele zásoba sa míňa,
stratil by silu, zhynul, vyjúc na mesiac,
loviť a živiť, naplniť dostatok - to práca všetkých prác,
či krásne je, či hnusne, či zem pokrýva biela pelerína.

Však vzhliadni len na veľkosť jeho činov, je vrah?
Tá otázka nás škrie a máta.
Kto súdiť chce, že vlk zabíja, nie však brata,
ako niekto, čo pre zisk vlastný, skutočný prekročí hriechu prah.