Basnicky.sk

Keď ráno vstávaš s nádejou, so srdcom plným blaženosti,
a slnko radostne ti jasom rany hojí,
teš sa naň s láskou, premeň deň v krásu, cnosti,
strach seje v teba ten, kto sa ťa bojí.

Nebuď len tým, čo v hĺbke svojich hnevov,
nechá zhynúť smädom čerstvú ratolesť,
by fanfáry čul a revúc revom levov,
kántril vše krásne, nedbajúc na bolesť.

Čistá a šíra step básnikovej duše,
pre detí budúcnosť dá verše sťaby dary,
však iní na pamflet chystajú sa míňať tuše,
hovädo ihneď, zaraz a škeriac sa dielo zmarí.

Oddávaj láske, žírnym lánom zaľúbenia,
seba i iných, rozdávaj chlieb, koláče a vína,
nedaj spať temnote, by počas svojho snenia,
nekula zlobu, z nej pripadne ti vina.

Už večer líhaš spokojný, veď súmrak vie byť krásny
a rátaš dobra skutky, čo si vykonal.
Neuspokoj sa! Len vtedy smieš byť šťastný,
keď poznáš - ctí ťa len to, čo si iným dal.