Basnicky.sk

Ja už viem kto si.
Si ako štyri ročné obdobia,
čo za sebou stále chodia.
Si ako jar.
Každý rok máš inú,
a zároveň tú istú tvár.
Si ako leto,
je s tebou teplo,
a vlastne nielen preto.
Si ako jeseň,
o tej neviem žiadnu pieseň.
Si ako zima,
občas studená a chladná.
Nevadí, veď zas budeš jarná.
Si ako malý psíček,
štekáš ale nehryzieš.
Si ako mačička,
mňaukáš, ale nepradieš.
Si ako nekonečná kniha.
Či ťa čítam odpredu,
či ťa čítam odzadu,
vždy sa končíš inak.
Si ako sopka,
chvíľu kľudná,
chvíľku výbušná,
aj keď ťa chcú spoznať,
nikto sa v tebe nevyzná.
Si ako živý sen,
o ktorom nikomu nepoviem.
Si ako dážd,
pred ktorým sa neschováš.
Si ako slnko po daždi,
čo dúhu na oblohe dráždi.
Si to vlastne iba Ty,
kto túto báseň pochopí.