Odletieť - ako z búrky vtáča.
Odletieť z dažďa, čo ma zmáča.
Zmýliť si cestu, a zatúlať sa niekam
ku modrej oblohe, k jazerám a riekam.
Odísť ďalej od zla hraníc,
nepočuť hluk miest a staníc,
dozvedieť sa, čo je cit,
naučiť sa šťastne žiť.
Odletieť z prebdených nocí,
nezabudnúť na ne, hoci...
boli dlhé, ľudia zlí,
no pretečie smútok dní.
Chcem aj ostať, plakať, bdieť,
no viac túžim odletieť.
Nevrátiť sa, stále ísť
- správne miesto musí prísť.
Sama sa na prahu v pochybnostiach zmietam,
a potom naberám odvahu a smutná odlietam...
Dátum vloženia 11. 8. 2006 21:04neznáma :)
2Odletieť2
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1624
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SlavoK
Aj sa mi celkom páčila, celkom dobrá
12. 8. 2006 15:36