Kiež by si sa nikdy ku mne nesprávala
tak ako si to robila
kiež by si sa nikdy ku mne takto nesprávala
Teraz je to ako pozerať
na kamene čo sa valia priamo na mňa
láska je falošná
neunesie byť nekonečná
Kiež by si sa ku mne nikdy netúlila
tak ako si to robila
kiež by si sa nikdy ku mne takto netúlila
teraz je to ako cítiť
váhu tých kameňov
ktoré prinášajú sladkú radosť z konca
Kiež by si sa nikdy so mnou nerozprávala
tak ako si to robila
sľuby znejú večne
a klamú používajúc slová
sladké ako med
všetko je tak ľahké len dovtedy
kým máš výdrž
len preto to skončilo?
Tak ale potom to nebola láska
len kúsk chcenia
nebyť sám
A neboli to tie pravé city
len kúsok viery
skúšajúc vlastné srdce
"Ľubime sa a rozchádzame" povedala si
Vidíš tak klameš z ľútosti...
Kiež by si sa nikdy ku mne nevracala
tak ako si to robila
kiež by si sa nikdy takto ku mne nevracala
bolo to ako posledná nádej
pre slepého vtáka
ktorý raz musí pristáť.
Teraz je po všetkom
Už nič necítim
zničím toho čo mi najviac ublížil
ale nie teraz
nie kým je to čerstvé
počkám až sa zabudne
keď už to nikto nebude spomínať
v tom je tá moja zákernosť.
Vystrihnutý (Nenávisť)
dátum vloženia
2. 8. 2006 19:14
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah2. 8. 2006 19:14
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. vzdy11teho
to bolo posledne odo mna tuto. Musel som sa vyburit, majte sa
2. 8. 2006 19:15 - winc
no čau
2. 8. 2006 21:10 - SlavoK
No mne sa to páčilo, dám jedna
2. 8. 2006 23:37