Basnicky.sk

ŽIVOT S LÁSKOU

Jak krásne mohli by byť rána,
V nich letmý dotyk lásky by ma budil.
Kým roztvorí sa nového dňa brána,
ten sladký úsmev, len mne vylúdil...

Bozkom predbehol vtákov, aj slnko
Prsty do mojich vlasov vplietol
Keď oči otvorím, v to krásne ránko
Pri mne láska moja, sťa anjelik by zlietol

Jak krásne mohli by byť dni,
i tie nie najšťastnejšie mali by inú príchuť.
Dve duše ...splnili by si svoje sny,
život konečne smeli naplno vdýchnuť..

Lež netušili, že slnko je tak žiarivé,
Obloha jasná a že tma vôbec nie je čierna.
Veď ani nežili...boli len nažive,
existencia taká biedna...

Všetci vieme...čo jin a jang značí
keď nájdu sa tie správne protiklady.
Osud niektorých nás poznačí,
tu zradu nachystá nám, či úklady...

Chcem spoznať chvíle súzvuku,
i hádku a ťažké chvíle, prečo nie...
chcem pri sebe mat priateľa ruku
takého, čo láskou po mne hynie...

Čo len skrz oči moje vidí oblohu belasú
a ruží červeň cez pery moje.
A ja v ňom hľadať chcem všetku sveta krásu,
len jemu naveky šepkať “si zlatko moje“

Jak krásne mohli by byť večeri,
keď v sivom opare svet pomaly tíchne.
Len ten...jeden...šepkal by pri mne, že verí,
že som tá, čo večné šťastie mu do duše vdýchne...

Na hviezdnu oblohu ruka v ruke hľadieť,
pod zamračenou spolu v nádeji stáť,
si moja láska, navzájom vravieť...
Usínať v objatí, pokojným spánkom len spať...

Jak krásne mohli by byť noci,
vášnivé, mierne, aké by sme chceli...
veď nás má láska vo svojej moci,
na krídlach fantázie by sme uleteli...

Vieš...aké krásne mohli by byť rána,
Keď zo sveta snov by sme sa vrátili.
Za nocou keď zabuchne sa tajomná brána,
Šálku kávy rannej by sme si vypili...
Dokážeš väčšie šťastie nachádzať...?
Než s osobou milovanou... ráno sa prebúdzať...?