Tvoj smiech je ako zvon,
ako balzam pre moju dušu,
žial derie sa zo mňa von,
myšlienky preč zo mňa klušú.
Nepoznám horkosť svojich slz,
teplé a slané by však boli,
tak s kamenou tvárou musím chodiť,
to ma trápi,to najviac bolí.
Necítim tvoj teplý pulz,
necítim ako ti horí líce,
nepoznám chuť tvojích úst,
aj ked dal si mi pusu síce.
Nikdy nebudem patrit k tebe,
čo je najkrutejšie,že to viem,
nie je to ako o víne a chlebe,
a neviem či na teba zabudnem.
Dúfam,nestratím ťa ale nikdy,
či budeš so mnou a či nie,
mám ťa rada,to nezmeníš,
to je pre mňa lúbenie.
Dátum vloženia 23. 7. 2006 15:27Lienocka
VIEM,žE MI STAčIL TEN JEDEN POHľAD...A BOLO TO....
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1502
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SlavoK
Celkom sa mi páčila - čisto z osobného hľadiska, nie odborného
24. 7. 2006 16:37 - nereg. MDM
ach moja... laska, ta laska, že?
to je take nezmyselne trapenie,
ta basnicka je OK, je z nej citit vsetko...
24. 7. 2006 19:28 - Lienocka (napísal autor básne)
nic nezmyselne na tom nevidim...ale aj tak dik
27. 7. 2006 20:45