Basnicky.sk

Slnko svytá,v tme je ticho
a predsa niečo tyká.Tyká,tyká
moje srdce.Srdce,ktoré pychá.
Pychá od bolesti.Od kryku mi
vzlyká.Schúlené leží,len tak.
Štastie mu uniké do svytu.

Ukojila ho báseň načmáraná,
slzami rozmazaná,ktorá
prekryla bolesť v srdci.Aj lúč
slnka,ktorý zalieva tmavé polnoci,
a pochmúrnu zámku otvorý zlatý klúč.
Tento smútok zakryjú dve veci.

Pomali sa slnko prediera na oblohu,
a nenútený pokoj zalieva moju dušu.
V mojom vnútri cítim voľnosť a slobodu.
A zato vďačím tomu belasému lúču.
Začína sa nový deň a sním aj Nedeľa,
a ja som ten celý deň presedela.

Ako rýchlo slnko vymenil mesiac a noc,
a ja som tam sedela a kryčala pomoc.
Stále sa trápim,niečo tmavé vomne kryčí,
pokúšam sa to zahnať preč, ale hrozne ma to ničí.
Schúlená ležím na zemi a prichádza tichá tma,
dúfam,že v slzách nezaspím a moje vnútro nádej má.

A kryk upokojí ďaľší jarný deň,
a ja šťastná uvidím ten krásny sen.