Basnicky.sk

CAfte,toto nie je basnicka,ale skor take zamyslenie sa...
Cital som tu jeden clanok ohladne spolocnosti a citov a napadla ma moja vlastna skusenost...

Miloval som jedno o dost mladsie dievca odo mna,mali sme sa obaja strasne radi,boli sme stastni,az kym sa nezacala ozyvat ta takzvana "spolocnost".Ta si zacala posepkavat rozne veci ohladne mna a tak som sa prestal riadit citmy a zacal som myslet racionalne as dievcatom som to skoncil,od toho momentu sa uz rok trapim a kazdy vecer myslim na to dievca,stale sa obaja milujeme a vieme to jeden o druhom,ale bojime sa dat znova dokopy,tak sa pytam,ci je vlastne ta spolocnost okolo nas dobra,a preco vlastne nemoze prijat rozhodnutia ostatnych ludi,preco sa ludia snazia mysliet racionalne a nie vidiet svet tak,ako im to radia city? Preco nemozem byt stastny kvoli tomu,ze inym to vadi?Preco jednoducho ti ludia nemozu pochopit,ze clovek sa snazi byt stastny?Je lepsie byt smutny a trapit sa,ale mat dobre meno v spolocnosti alebo byt stastny,kady vecer sa tesit na nove rano,ale v spolocnosti byt na odpor? na tuto otazku hladam odpoved uz rok a pomaly i uteka zivot medzi prstami a nedokazem s tym nic urobit,pretoze moj mozog pracuje na hranici citov a rozumu a nevie sa rozhodnut kam sa vybrat,a tak stojim na krizovatke,ktora sa pomaly straca a postupne sa uzavrie a ja ostanem sam v kruhu.Vkruhu, kde nakoniec nebude ani spolocnost,ani moja laska,budem tam len ja a cedulka pripominajuca,ze som mal na vyber.....tak mi prosim poradte,co mam robit,kym sa krizovatka uzavrie...